Ezoterika
V poslednom období sa veľmi často stretávame s pojmom “Ezoterika”, ktorý sa pomaly stáva súčasťou nášho každodenného života. Zväčša sa tento výraz používa v súvislosti s racionálne nevysvetliteľnými javmi, alebo ak sa dostávame do slepej uličky a racionálne odpovede na otázky nášho bytia už nepostačujú pokryť ich rozsah.
Bohužiaľ ešte stále pretrváva názor, že ide o akýsi “hókus-pokus” či zjavenia duchov a pod. No je to skutočne tak? Čo pojem “Ezoterika” naozaj znamená?
Slovo ezoterika pochádza z gréčtiny, kde prídavné meno εσωτερική (esoterikí), znamená vnútorný, ukrytý. Ezoterické je teda niečo, čo je skryté a tajomné. V pôvodnom význame to bolo učenie, ktoré bolo prístupné iba obmedzenému počtu zasvätených. V súčasnosti sa týmto termínom všeobecne označuje spektrum svetonázorov, ktoré zdôrazňujú duchovný vývoj jednotlivca, pritom však v užšom význame nejde o náboženstvá.
Tieto (často dosť rozdielne) učenia, majú spoločné to, že predpokladajú existenciu síl a vplyvov, ktoré nie sú súčasnou vedou merateľné, a veda a tradičné náboženstvá tieto sily a vplyvy nevedia uspokojivo vysvetliť.
Poznanie vecí a javov, ktoré sú nám za normálnych okolností ukryté a otázky typu Odkiaľ, Kam a Prečo si kladieme väčšinou až v krízových situáciách. Práve v týchto životných situáciách vstupuje do popredia Ezoterika. Dáva nám možnosť rozšíriť svoj obzor, poznanie a prostredníctvom rôznych metód nám pomáha nájsť odpovede na otázky, ktoré nás trápia.
Toto je prvým stupňom na ceste k prekonaniu určitej životnej krízy. Druhým krokom je poznanie (napr. pomocou meditácie) svojho vnútra a seba samého prostredníctvom kníh s touto tématikou, rôznych pomôcok a spirituálnych učení. Tretí a najťažší krok je prenesenie týchto metód do každodenného života, dosiahnutie harmónie a nový zmysel života.
Trocha histórie
Klasické učenie ezoteriky sa v antike označovalo aj ako hermetika, podľa gréckeho mena Hermes Trismegistos pre egyptského boha Thota, ktorého si spájali s ich vlastnmým bohom Hermom.
Klasická ezoterika bola potom organizovaná v rádoch, lóžach a ezoterických školách a bola prístupná iba ich členom. Okrem tajomných praktík poskytovala učenie v odboroch ako tarot, astrológia a numerológia. K ezoterike majú blízko aj učenia gnosticizmu, kabalizmu, alchýmie a podobne.
Vo viktoriánskych dobách zažili rozkvet okultizmus a rôzne formy orákul. O niečo menej populárne bolo hnutie spiritualizmu, ktoré tvorilo aj most ku filozofiám a náboženstvám Východu.
V posledných 150 rokoch sa ezoterika obsahovo premenila na svetonázor, ktorého zástanci ho vidia ako nezávislý od náboženstva (a náboženstva tolerujúci), a tiež ako zjednotenie pôvodných učení všetkých náboženstiev. Od 30-tych rokov 20. storočia, a v ďalšej vlne od 80-tych rokov, sa ezoterika stala (najmä v Západnej kultúre) masovým hnutím so širokým záberom.